MAMIVY DUSOK

Dominujúcou témou známej slovenskej autorky Margity Figuli bola láska. Lásku považovala za “prvopočiatok všetkého, čo dostáva tu na zemi tvar. Pokladám ju za hýbadlo sveta” (Živena, 1940). Ústrednými postavami v poviedkach a novelách sú ženy, milenky a matky, vzťahy medz mužmi a ženami a konflikty, ktoré v týchto mileneckch a patnerských vzťahoch vznikajú. Náš výber z jej najkrajších noviel ( Pokušenie, Mámivý dúšok, Rebeka, Tri gaštanové kone) teraz opäť ponúkame čitateľom. Zároveň je to príležitosť znovu nazrieť do spisovateľskej dielne a pripomenúť si, čo originálne a trvalé priniesla do dejín slovenskej literatúry. V novele Mámivý dúšok autorka zobrazila svár telesného a duchovného ako vnútornú drámu hlavnej postavy. Zakomponovala ich ako rozlíšenie ľúbosti a lásky. Figuli opisuje vášeň, mámenie, ktoré sú opojné. Preciťuje to jej hrdinka, ale obáva sa, že je to len chvíľkové vzplanutie citov. Preto hľadá spôsob, ako sa uistiť o tom, či je patnerov ľúbostný cit skutočný, či má silu prerásť v lásku, či sú partneri na ňu pripravení.