Stanovište (1. diel)

Apokalypsa je len začiatok... Po krátkej a krutej občianskej vojne, v ktorej sa siahlo aj po zakázaných zbraniach, zostal z Ruska len zlomok jeho pôvodnej veľkosti. Hlavné mesto krajiny sa medzitým vrátilo k tomu, čo jeho vládcovia považujú za zlatý vek – k cárskemu impériu. Nefunguje internet ani žiadne elektronické médiá a Rusko je opäť monarchiou, ktorej vládne Imperátor, syn zakladateľa nového rodu. Hranicu „Moskovskej ríše“ teraz tvorí rieka Volga znečistená rádioaktívnym spadom. Vedie cez ňu jediný most, ktorý stráži stanovište Jaroslavľ. Na moste zahalenom jedovatou hmlou však nie je čo chrániť. Roky z druhej strany rieky nikto neprišiel a nikoho to na opačný breh ani neťahá. Až na sedemnásťročného Jegora, nevlastného syna veliteľa základne, ktorý odmieta reči svojej matky o akomsi abstraktnom zle striehnucom tam vonku. Jegor chce spoznať svet, no zdá sa, že ten si nájde cestu k nim. Jednej noci sa z jedovatého oparu niečo predsa len vynorí... Autor série o moskovskom metre sa v Stanovišti naposledy vracia do svojho jedinečného postapokalyptického sveta a rozohráva príbeh o hriechu a jeho odčinení, o zodpovednosti a ľudskej bezohľadnosti.