Voda v jazere nikdy nie je sladká

Páchne morskými riasami a pieskom. Je to staroveký kráter, teraz plný vody: na brehu jazera Bracciano sa na úteku pred ľahostajnosťou Ríma ocitne rodina Antonie, odvážnej matky s invalidným manželom a štyrmi deťmi. Antonia je čestná a učí svoju dcéru, aby od druhých nič neočakávala. A Gaia sa učí: nesťažovať sa, ponárať sa do jazera, aj keď ju prúdy ťahajú na dno, čítať knihy a nepozerať televíziu, schovávať mobil do krabice od topánok a svoje nešťastie tam, kde ho nikto nevidí.