Všetko smutné je nepravdivé (pravdivý príbeh)

Nekonvenčný autobiografický román vyrozprávaný nezabudnuteľným a vtipným hlasom mladého iránskeho utečenca. Pôsobivo navrstvený príbeh si kladie otázky o pravde: Kto ju vlastní? Kto ju hovorí? Kto jej verí? Chlapec menom Chusrau (ktorého všetci volajú Daniel) stojí na hodinách angličtiny na druhom stupni základnej školy v Oklahome a rozpráva príbeh. Svoj príbeh. Nikto mu však neverí ani slovo. Pre spolužiakov je iba chalanom s tmavou pleťou, chlpatými rukami a veľkým zadkom, ktorý si do školy nosí divne páchnucu desiatu, vymýšľa si príbehy, aby bol zaujímavý, a až priveľa rozpráva o hovienkach. Chusrauove príbehy, ktoré siahajú do blízkej i vzdialenej minulosti, sú krásne a desivé zároveň. Opisujú to, ako s matkou a sestrou utiekli uprostred noci z Iránu, a zahŕňajú rodinné historky odohrávajúce sa v Isfaháne, meste, ktoré vonia po jazmíne, a v palácoch kráľov z dávnych legiend. Dejová línia preskakuje medzi jazdami školským autobusom, kde sa bojuje kancelárskymi spinkami a požutými papierovými guľôčkami, a hrdinami a hrdinkami Chusrauovej rodiny, ktorí jedli cukrovinky, po ktorých im bolo do plaču, a dotýkali sa kobercov s votkanými drahokamami. Autor je ako Šeherezáda – v nepriateľsky naladenej triede rozpráva príbeh o Chusrauovi, ktorý sa pokúša zachrániť si život a uplatniť si svoje právo na pravdu. A je to pravdivý príbeh. Danielov príbeh.